Tell me what you know about dreams.

3. ledna 2012 v 16:23 | Wonnie |  denný prorok
Ako sa pozriete na ľudí, ktorý vám povedia, že boli u psychologičky/psychiatra a prinajhoršom berú aj lieky? Takým iným pohľadom, že sú iný a že majú problémy. Ale koľko ľudí, ktorý u nikoho takého neboli má tiež problémy? Kedysi by som sa na to možno bola pozerala rovnako, ale kedysi dávno. Dnes viem, že sú to len ľudia, ktorým už nič iné nedokázalo pomôcť a ktorý už nedokázali viac vydržať s niektorými svojimi myšlienkami. Pred dvoma dňami som uvažovala, že možno by som to mala urobiť aj ja.


Po začiatku nového roku na mňa prišlo presne to, čoho som sa tak dlho bála. Strach, úzkosť, starnutie, maturita. Nedokážem sa zmieriť s tým, že už neverím, že plyšáky nie sú živé bytosti a v noci im môže byť zima. Nedokážem sa zmieriť s tým, že starnem a že musím byť za niečo alebo niekoho zodpovedná a nedokážem sa zmieriť s tým, že sa na svet nedokážem pozerať očami toho nevinného dieťaťa, ktoré verilo, že svet je krásne miesto. Nedokážem sa z tým zmieriť až do takej miery, že som sa dva dni užierala a vyronila priam jazero morskej vody pri sledovaní kaziet z doby, keď som mala od trinásť do pätnásť rokov a ešte som niečomu verila. A najhoršie na tom je, že nech sa akokoľvek snažím to zmeniť a prestať, nedokážem to.

Čomu veríme dnes? Do svojich dvanástich rokov som neoblomne verila na Ježiška a možno to je trošku zlé a mnoho ľudí si povie že to nemá žiadny význam, pamätáte si tie doby keď ste verili a nikto vás nedokázal zlomiť? Ja si to pamätám. Večer sme z rodičmi postavili stromček a ráno bol ako zázrakom ozdobený. Každý rok ma huckali v škole, že Ježiško neexistuje, veď darčeky nosia rodičia a ja som si napriek tomu stála za svojim názorom. Verila som. Verila som v niečo tak silno, že mi to dalo tie najkrajšie Vianoce pod slnkom aké som len mohla prežívať. Dnes namiesto toho aby sme verili, sa na veci pozeráme z rozumom. Musíme. Zachvíľu budeme mať predsa vlastné starosti a vlastné deti, ktoré aspoň budú veriť za nás. My už neveríme, pretože sme realisti. Už len preto ďakujem, že som si svoje detstvo a naivnosť užívala dlho a nestala sa už v štrnástich 'zodpovednou' babou s chalanom na krku a imaginárnymi problémami (česť výnimkám).

A ľudia, ktorý aspoň trošku veria (síce už nie v to, že svet je gombička) a dovolia si žiť aj zo svojou fantáziou, sú považovaný za divných. Pretože si dovolia presadzovať svoj názor.

Nedávno som dokonca počula, zhrnutie roku 2011 a medzi dobrými správami bolo, že svet má už sedem miliárd obyvateľov. Myslíte si, že je to dobrá správa?! V poriadku. Ale potom sa nedá čudovať tomu, že svet nezvláda ten nápor. Pretože okrem toho, že sa zvyšuje množstvo, sa zvyšujú aj nároky celej tej masy ľudí, ktorý chcú stále VIAC. Ale napriek tomu, že dostanú viac, nemajú s toho normálny ľudia nič. Prečo sú autá, ktoré idú na úsporný režim drahšie? Pretože ropný priemysel (či aký, s ktorého sa dostávame aj k benzínu, či zemnému plynu) by potom spadol a môžeme si dovoliť aby spadol ropný priemysel? Preboha, len to nie! Viete si predstaviť o koľko peňazí by sme prišli?! No neviem, ale v podstate to je úplne jedno, pretože peniaze sú len papier. Ktorého ak sa vytlačí viac, vznikne inflácia, čo znamená, že peniaze stratia svoju hodnotu aj keď stále nechápem v akom zmysle (a to chodím na obchodnú akadémiu). Peniaze aj tak nikdy nič nevyriešia. Iba sa budú kopiť dlhy.

A to je problém dnešného sveta. Jediná vidina dnešných ľudí sú peniaze a idú si za nimi bez ohľadu na následky. Chcela by som aby sa rozpadla celá politická scéna v celom svete (!) a rázny zákaz vytvárania novej, pretože ako spomenula v článku S., sú to umelovytvorené veci, ktoré nepotrebujeme. A spália by som všetky peniaze a vrátila sa k výmene tovaru za tovar, lebo vtedy neboli žiadne miliardové dlhy, ktoré sa nedali nikdy splatiť. A to všekto spôsobilo čo? Euro. No nemala by som radšej stále svoje hranice a pečiatky v pase? A desať korún vo vrecku, za ktoré by som sa najedla. Nie. Veľká krajina zažije kolabs a odnesie si to celý svet. Toľko sme vyhrali.

A aj tak pôjdem žiť do Fínska, lebo tam je najlepšia ekonomická situácia a zakázené vyrubovanie lesov (drevo si zásadne dovážajú z iných krajín). Alebo na Jamajku, na miesto, ktoré ešte nie je napadnuté turistami, ale prepchaté chatrčami a černochmi čo hrajú domino.


Chcem koniec sveta.
Pretože aj svet si zaslúži svoj reštart.
A on príde, vtedy keď to nebudeme čakať.
A ja verím, že tu ostanú len tí, ktorý nepotrebujú k životu I-pady, I-pody a wifi aj na záchode.
Wonnie
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 S. | Web | 3. ledna 2012 v 17:18 | Reagovat

Ale na smsky, neodpovie...:/
Aj ja trpím úzkosťou. A myslela som, že aj u teba to niekedy tak vyvrcholí, lebo aj u mňa to bolo len také občasné, ale potom prišiel taký prelom, bolo to keď Juro skončil strednú a ja som to zobrala akosi horšie ako som predpokladala. Ale odvtedy je minulosť, odvtedy sa mi vyparil z hlavy. A človek si asi musí prejsť niečím takým zlým, aby bolo zase dobre. Aby sme prekonali nejakú časť života, ktorá sa nám zdá neprekonateľná.
V tomto ťa úplne chápem...Aj s tým detstvom. So všetkým.
Súhlasím so všetkým, čo si tu napísala. Všetko je iba o tých trápnych papierikoch, ktoré sú úplne zbytočné. A hnajú sa za nimi iba ľudia, ktorí sú prázdni... Aj s tou ropou. Hej, ale my s tým nič nezmôžeme, ale myslím, že stačí, že aspoň náš život bude iný, aby sa zmenil celý svet, najskôr sa musia zmeniť jeho malé časti.
Jamajka nás čaká, Mici. :-*

2 Ashley | Web | 3. ledna 2012 v 17:20 | Reagovat

wifi aj na záchode :D to si dobre napísala...no máš v mnohých veciach pravdu, ľudia chcú stále viac a ropný priemysel...hmm...to je pravda tiež hoci nie som typ, ktorý rád hovorí o ekonomických situáciách a tak pretože sa do toho nevyznám a vlastne asi ani nechcem, stačí mi, že tam veľa spravodlivosti nie je ale ako stále hovorím, jendotlivec nič nezmení ale za pokus všetko stojí :)
Ináč, s tou psychológiou v úvode, no presne. Moja prvá hodina občianskej v tomto roku sa začala tak, že učiteľka sa spýtala, kto z nás už bol u psychológa, ja som sa bez problémov prihlásila hoci som vedela, že ostatní si možno pomyslia, že som narušená alebo čo a ona učiteľka to aj potom takto povedala. Povedala, že nečakala, že sa niekto prihlásila aj keď ten niekto u psychológa bol a to práve pre to, lebo ľudia sa boja reakcie iných, na Slovensku sa to stále berie tak, že keď chodíš k pszchológovi máš nejaký problém - si vadná a pritom v západnhých krajinách má svojho psychológa každý. Ľudia súdia a vlastne ani nevedia čo :) Nevedia kto je to psychológ a ani to, že každý z nás ho potrebuje aspoň raz, a potom si položme otázku...to sme vadní všetci? :) dúfam, že to raz ostatným ľuďom dôjde...

3 Emily | Web | 3. ledna 2012 v 17:29 | Reagovat

Boli casy, ked mna toto iste stvalo ako teba. Ze plysaky nie su zive, ze uz sa nemozem hravat s barbinami, lebo pri mojom veku je to chore (aj ked aj teraz by som sa dakedy zahrala:D), a tak podobne. A mna tiez dlho rodicia nechavali v tom, ze Jezisko existuje, aj ked uz vsetci moji spoluziaci vedeli, ze darceky kupia rodicia. A rada spominam na tie casy, ked som sa bala otvorit dvere na obyvacke, ze tam este zbadam Jeziska. Aj mne toto chyba, a tiez som z toho mala pred nejakym casom takuto naladu, ze niesom pripravena byt dospela, niesom pripravena mat za seba zodpovednost a uz vobec niesom pripravena mat zodpovednost za nejakeho ziveho cloveka, preboha:D... Ale uz ma to preslo, nejak som sa zmierila s myslienkou, ze to musim zvladnut, lebo nic ine mi neostava. Clovek sa musi naucit byt zodpovedny, musi konat sam, a musi sa o seba postarat lebo nikto iny to zanho neurobi...
A o tej politike ti ani nic nenapisem, lebo sa do toho nerozumiem, nepozeram spravy a ani nechcem. Lebo toto ma fakt nezaujima. Aki su politici ko***i. A vsetko robia len pre seba, na ostatne sa nepozeraju. A voec nechapem, preco stale sa snazia zachranit to posrate euro, ked sami vidia, ze to nema zmysel. A ja som sa tak tesila, ze euroval ci eurozona ci kera pica (hups) spadne.
A to ze je na svete 7 miliard ludi neni dobre. O chvilu tu zas budeme pocut o nejakej zmutovenej chorobe kona a macky, ktora sa "nahodne" objavila. A to len preto aby vyzabijali polku ludstva. Lebo svet uz nedokaze uniest tolko ludi, presne ako si pisala.

4 path | E-mail | Web | 3. ledna 2012 v 18:49 | Reagovat

hoci som už vyrástla zo svojich detských predstáv, rada sa k nim vraciam, pretože sú to príjemné spomienky aj keď by sa dali nazvať naivnými, myslím, že to "naivné" zmýšľanie mi zostalo doteraz, stále chcem a potrebujem niečomu veriť, možno už to niesú také predstavy, že keď budem veľká stanem sa princeznou, ale túžim po tom byť fotografkou či niečím podobným a mojím kráľovstvom mi bude ateliér, možno sa to ešte celé zmení kto vie, ale som rada zato, že mám sny, že my ľudia máme tú schopnosť snívať, aj keď realita je úplne iná, a ľudí ktorí sa vzdali snívania a "vyrástli" tak tých mi je úprimne ľúto, pretože bez snov je život len taká pesimistická machuľa bez vyhliadok za lepšími časmi
a to ako sa každý hrnie za peniazmi..áno sú v istých veciach dôležité, a tiež priznávam, že som dosť materialistická, vyžívam sa v pozeraní krásnych kúskov oblečenia, kozmetiky či dokonca kancelárskych potrieb (papiernictvá sú totižto moja úchylka :D ) ale taktiež nerozumiem tomu, prečo keď sú hladné deti v Afrike či v iných kútoch sveta, prečo sa nemôžu trochu tých peňazí vytlačiť viac, v čom je ten problém..veď tento systém si spravili samy ľudia, systém ktorí nás všetkých pomaly zničí...teda omyl je to veľmi výhodný systém pre istú "elitu" tá si namastí kapsu a žije sa jej skvelo...som zvedavá na svoj budúci život a na svoju domácnosť...keď už teraz ľudia sú na samých pôžičkách a žijú z jedného mesiaca na druhý pritom si kupujú len životu dôležité veci

5 Radioactive Fox | Web | 3. ledna 2012 v 21:18 | Reagovat

Nebudem tu vypisovať siahodlhý komentár, ktorého jediným zmyslom je to, čo si už aj tak napísala v článku, takže to zhrniem do jediného slova: SÚHLASÍM. :)

6 maly-introvert | Web | 3. ledna 2012 v 21:33 | Reagovat

Z takých vecí ako je viera v Ježiška som dávno vyrástla, to je pravda, ale občas mi chýba taká tá bezstarosť menšieho dieťaťa, ktorú už hádam nikdy nezažijem.
Tento svet si raz sami zničíme. Možno je to príliš pesimistické a možno je to ešte veľmi slabá myšlienka oproti tomu, čo sa stane v budúcnosti. Nech je to už akokoľvek, treba žiť pre prítomnosť, lebo budúcnosť si aj tak už veľmi nezachránime...

Dúfam, že si si ohľadne Paramore robila srandu, pretože od nich poznám hádam každú pesničku a That what you get je jedna z tých naj ;)

7 Yumi_Hawashi | E-mail | Web | 3. ledna 2012 v 21:43 | Reagovat

U psychológa alebo u psychiatra som nikdy nebola, aj keď som o tom už veľmi veľa krát uvažovala. Myslím si, že v dnešnej dobe my, jedinci neprispôsobení okolitej spoločnosti, potrebujeme psychológa. Aj keď neviem, či by mi niekto dokázal pomôcť a pochopiť ma. A možno chcem ostať nepochopená. Možno je to tak lepšie :D
Od trinástich sa neviem zmieriť so svojím vekom. Lebo nie som ako oni. A hlavne nechcem byť. Do spoločnosti dnešných trendových ľudí nepatrím, lebo nechcem. Riešiť, čo si ráno oblečiem - to jednoducho nie je pre mňa. :)
Na Ježiška som verila dosť dlho. Nie až tak dlho, ako ty, ale dlho :D Nechcela som si to pripustiť, že nič magické v podobe Ježiška neexistuje :(
A na tému svet a peniaze napíšem len tento link: http://www.youtube.com/watch?v=aRRb8VrGMvQ je to aj v nemčine, kebyže chceš ;) enjoy :)

8 lux | Web | 4. ledna 2012 v 13:10 | Reagovat

Vlastne som s tebou súhlasila, ale rovno koniec sveta by som nechcela. Teda, nechcela by som ho zažiť. Bojím sa toho o.O Ale zem si ten reštart naozaj zaslúži..
A ja som rozmýšľala že k tomu psychológovi pôjdem, len tak sa porozprávať. Ale som to vzdala :D

9 lux | Web | 4. ledna 2012 v 13:14 | Reagovat

Btw, followla som ťa na tumblri:)

10 Alex | Web | 5. ledna 2012 v 18:46 | Reagovat

Máš pekné ideály, no ako si uviedla, že vo Fínsku nerúbu drevo ale dovážajú... To by som nenazvala hrdinstvom ale skôr sebectvom, lebo ničia prírodu v iných štátoch a nie vo svojom. Neviem prečo som sa toho tak chytila, i keď o tom veľa neviem, no z tvojho článku som sa to dozvedela. Každý človek sa chce mať dobre a k tomu sú potreba aj peniaze. Bohatí človek nebude nadávať na peniaze, len chudobný. Vo svete je veľká nespravodlivosť v úrovni života veľa ľudí, no nič s tým nikto nespraví, ani ja a ani ty. Proste to tak je. Je to rovnako nespravodlivé ako to, že niekto sa narodí zdravý a iný s rakovinou alebo bez rúk a nôh,  alebo bez rodiny a pod. Treba sa s tým zmieriť a neodvolávať sa na tento svet. Proste treba žiť tak, aby  sme na svet nemuseli nadávať a občas žiť vo vzduchovej bubline nášho malého sveta, v ktorej budú len skutočnosti a ľudia, ktorých si tam pustíme...

11 Werii Boom | Web | 5. ledna 2012 v 19:50 | Reagovat

nadherny blog :-)

12 Charlie | Web | 6. ledna 2012 v 14:41 | Reagovat

Ja som prešla z viery v takéto zázraky na vieru v dobrý život, keď budem veľká. že tiež budem žiť niekde hore (aj Island je super miesto), so super normálnym človekom a všetko bude fajn.
Ekonomická kríza je veľká téma, o ktorej sa dá hovoriť hodiny, ale je to jedná z tém, ktorej výsledkom bude aj tak nič. Nič nové a prelomové. Počula som správy, že ak spadne euro, bude to začiatok konca a vo vyspelých krajinách to bude vyzerať ako v Sudáne momentálne. Pre dobytok sa ľudia budú zabíjať v tisícoch a svetu už nič nepomôže. Stále však verím, že ľudia to ešte môžu zachrániť. Možno je to rovnako naivné, ako viera v šťastný život.

13 Wickie~ | 7. ledna 2012 v 12:01 | Reagovat

Bože... Už tak dlho som tu nebola...
K článku...
Ja chodím ku psychologičke. Nikto okrem mamy (a s tou sa tiež nebavím) a jednej kamošky (s ktorou sa ako s jedinou bavím a jedinej viem dôverovať) to nevie (jedna kamoška to síce tuší)...
K veci, povedala som to jednej babe (ani neviem prečo) a ona sa na mňa pozerala ako keby som bola ufón...
Myslím že to tak vždy bude, že ľudia, čo majú nejaký problém sú odsúdený na samotárov...
K minulému článku... Dala som si také isté predsavzatia ako ty... Teda až na pár ;D
Pevne verím, že budem mať rok optimizmu :D
PS. Happy New Year (aj keď trochu oneskorene)
:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.