Duben 2012

Keď robím zoznam namiesto toho aby som sa učila na maturitu.

26. dubna 2012 v 21:59 | Wonnie |  denný prorok
Pretože vždy robím to čo nemám, tak som teraz pre zmenu zostavila zoznam toho, čo by mal mať (alebo musí mať) môj chlap. Niežeby to bolo podstatné, vieme vieme, láska si nevyberá a blá blá ale láska sa niekde zašila, takže si krátim čas :D. Len tak som si ležala pri hudbe a napadlo ma, že napíšem tento zoznam a prvý bod v ňom bude, že môj chlap musí vedieť zahrať jednu pesničku na gitare (ten bod som pozmenila, takého chlapa totižto asi nenájdem :D) ale rozmyslela som si to.

Inak sa mám fajn, o týždeň a pol maturujem, nerobím nič len jem, spím, tlačím si poznámky a tak dookola. A flákam sa s každej druhej písomky. Tažký život maturanta, čo vám budem hovoriť :D. A aby tento článok nebol len o tom zozname (aj keď to by vás potešilo, ja viem :D) tak vám tu dám ešte aj zoznam platonických lások :D. Mala som ho napísaný aj niekde na papiery, lenže hlava moja deravá ho niekde zakutrala a neviem ho nájsť :D. Poznámočka, pridajte na zoznam nejaké vaše bodíky, čo by mal mať váš chlap, nech načerpám inšpiráciu.

1. Nesmie ma nudiť.
2. Mohol by čítať knihy.
3. Musí rešpektovať moje záujmy a hudbu a prinajlepšom sa mu kľudne môže aj páčiť :D.
4. Musíme sa mať o čom rozprávať.
5. Musí ma vedieť rozosmiať.
6. Musí mať veľké ruky (úchylka je úchylka, ale veľké ruky sú to najlepšie pre perfekšn objatie, celé ruky myslím - od ramena, nesmejte sa!)
7. Musíme vedieť spolu aj mlčať.
8. Mohol by hrať na gitare.
9. Musí vtipne príjmať moje doberanie a doberať si ma späť (bavia ma naťahovačky, s mojim mužom sa budem pravidelne pred telkou biť o ovládač, tak to vidím :D)
10. Mohol by sa volať Lukáš (podpísali sa na mne Džínsové denníky, ja za to nemôžem!) alebo Daniel lebo veď syn sa bude volať Lukáš :D a nechcem aby sa volali rovnako (mám to všetko premyslené).
11. Musí ma často objímať (šesť alebo osem objatí denne zvyšuje hormón šťastia a ten sa vždy zíde).
12. Mal by vedieť variť (muži v kuchyni sú sexi/y a ja neviem variť :D, zatiaľ).
13. Mohol by byť vyšší ako ja.
14. Musí mi dať raz za čas pusu do vlasov na dobrú noc.
15. Musí mať ten najzlatší úsmev pod slnkom, taký ten detský, potmehútsky, milý a neviem aký, proste dokonalý úsmev s ktorého padnem na rit zakaždým keď ho uvidím (keby ste nevedeli som posadnutá na úsmevy, je to dôležitejšie než tie ruky, Džef mal dokonalý úsmev na ktorý nikdy nezabudnem ale to už nie je dôležité pre tento zoznam).
16. Musí mi raz za čas povedať, že vyzerám dobre.
17. Nemusí mi dávať extra veľké darčeky a gýčové ruže (radšej tulipán atď), stačí keď ma bude počúvať a dá mi symbolický darček (ako dal Booth Brennenovej, ona povedala že chce chovať prasa keď jej Angela povedala, že si chce kúpiť psa a Booth jej kúpil malé sklenené prasiatko, mám uviesť ďalší prípad?).
18. Dá mi svoju mikinu ♥ (ktorú budem fetovať od rána do večera a potom od večera do rána).
19. A to najdôležitejšie je, že ma musí milovať.
20. A zabudla som, musí chápať moje prejavy radosti (aby ste chápali to znamená, že keď ma niečo poteší zvyknem skákať a tlieskať :D a urobiť také YES :D a potom ešte také smiešne pohyby popri skackaní, ale keď si uvedomím čo robím prestanem :D).

Trošku obkecaný zoznam, ja viem ale som od prírody ukecaná a keď raz začnem neviem prestať, takže pokračujeme platonickými láskami z ilustračnými obrázkami aby ste poznali môj vkus (aj keď nie je nejako extra vyhranený ale priznám sa, môžem tmavšie vlasy, také stredne dlhé ako má Ian Somerhalder napríklad :D).


I am a little bit crazy. Just a little bit!

18. dubna 2012 v 17:17 | Wonnie |  denný prorok
Well, dala som sa vypísať a tak si kysnem doma a namiesto toho aby som robila užitočné veci, z nudy som urobila na blogu zase zmenu. Keďže som sa rozhodla si dať pauzu v pozeraní Kostičiek, prežívam silný absťák, ktorý sa odzrkadlil na tomto dizajne. Neviem koľký sa riadite vetou TO NAJLEPŠIE NAKONIEC ale ja rozhodne, preto som sa po piatej sérii sekla, že najprv si popozerám iné seriáliky a potom sa vrátim ku kostiam. Zrazu som zistila, že ani jeden seriál ma nebaví tak ako Kostičky. Dnes som sa priam nútila pozerať Beverly Hills a včera to bolo tak isto s Pretty Little Liars (kokos, vážne, Mona je A ?! ta toto bola šoková terapia). Ale to prejde, tým som si istá. Make it or break it ma zatiaľ baví. A zachvíľu nebudem vedieť čo robiť z nudy, keďže po mature budem sedieť doma na zadku zatiaľ čo väčšina ľudí bude ešte mesiac chodiť do školy.


Zistila som, že nedokážem pracovať hladná. Robila som si tie debilné zadania z literatúry, na ktoré som ostala sama, pretože sa na mňa všetci (pekne povedané) vysrali a vtedy som to zistila. Momentálne držím hladovku, lebo som včera zožrala celú pizzu čiže moje črevá potrebujú oddych (ja viem, že vás nezaujíma ako sa majú moje črevá :D). Dostala som amok, pretože sme doma nemali nič jesť a tak som trucovala, ale jediný kto si to zlízol som bola ja, pretože som o päť eur ľahšia a tipujem že o dva kilá ťažšia :D. Ale to nevadí, keď sa konečne to dementné počasie umúdri tak si vytiahnem svoje korčule a bude mi dobre.

A teraz pointa tohto článku! Fanfáry prosím. No kde sú tie fanfáry?! Fajn, tak to bude bez fanfár! Kto nemá rád Kosti nech nepokračuje, teraz príde totižto EPIC. Pripravte sa na jeden z tých najdokonalejších fejsov, ktoré chodia po zemi ;D (okrem toho má ešte tie najgeniálnejšie ruky a tattoo na zápestiach ♥). Prečo sa nikto neteší?!

*bavia sa o voodoo viere, Booth je kresťan*
Bones: Oni majú zázraky, vy máte modlitby.
Booth: My nemáme zombie!
Bones: Ježiš vstal po troch dňoch z mŕtvych.
Booth: Ježiš nie je zombie!!


Pivo nepomohlo. Skúsim ďalšie pivo? Alebo si proste pustím kosti ^^.

13. dubna 2012 v 19:33 | Wonnie |  denný prorok
Max sa rozbehla, zavrzgali drevené schody, zacingali reťaze a chlap oznámil, že musíme byť aspoň traja aby zapol kolotoč. Max si hovela v sedačke a točila sa, kým jej to reťaze dovolili. Chvíľu to bolo trápne a potom sme sa so Slugom rozbehli k sedačkám a zatočili sa tiež. Frankie sa snažil splynúť s kríkom ale nakoniec sa zachoval kolegiálne. Max mu strčila do ruky igelitku. Kolotoč sa pomali pohol a naberal rýchlosť. Za mnou bol Frankie s igelitkou natiahnutou na hlave. Nohy sa mi hompáľali nad stromami, podomnou svietili stánky a mrzol mi sopeľ. Keď som si odmyslela, že bol november a studené mrholenie, nebola to až taká hrôza. Predomnou Max zavrela oči, pustila sa reťazí, prehla sa a pršalo jej do nosa. Kolotoče sa nikdy nezmenia. Keď jazda skončila, išli sme si kúpiť ďalšie lístky na reťazovku a vozili sa ešte šesť krát. Bolo niečo po ôsmej večer a na nebi svietilo pár hviezd.

V meste máme kolotoč. Taký ten obyčajný čo zaberie parkovisko len peť krát peť metrov a na ktorom som bola asi sedemdesiatsedem krát, ale napriek tomu keby som mala partiu s ktorou by som tam mohla ísť tak idem. Takých besných ľudí s ktorými by sme si do radu posadali na reťazovku, tvárili sa že svet neexistuje a točili by sme sa a usmievali. Boli by sme parta, ktorá by za sebou stála aj napriek tomu, že by si bolo v niektorých prípadoch treba dať igelitku na hlavu.

Trpím akútnym nedostatkom ľudí v mojom okolí. Bola som na prechádzke vonku zo psom a prechádzala som okolo chalanov, ktorý stáli pod jednou bránou. Vždy tam stoja nejaký keď je voľný deň, prádzniny, piatok. Fajčia, pijú, bavia sa. A vďaka nim som zistila že trpím tým akútnym nedostatkom. Nie, nechcem piť a fajčiť a žiť zrovna ako oni ale chcem žiť. Chcem len proste byť niekde s niekým a baviť sa, zabudnúť na to že budem za mesiac maturovať, zabudnúť na to že svet má na mňa nároky, že mám debilnú nevlastnú sestru, že keď chcem v živote robiť niečo čo mám rada tak sa musím snažiť a že som sama a nemám sa na koho spoľahnúť a nikto sa nemôže spoľahnúť na mňa. Chcem zabudnúť na to že sú na mňa kladené nároky, chcem proste vypnúť, smiať sa a kyvkať hlavičkou do rytmu hudby. Chcem si kúpiť pivo a z nejakým chalanom si tak chlapsky štrngnúť :D, baviť a smiať sa na plné pecky a naťahovať sa na každom jednom slove.

Prosím, zoznámte ma niekto s niekým. Zoznámme sa navzájom. Niekto, kto by sa so mnou chodil korčuľovať alebo byciklovať? Fotiť na miesta kde nechcem ísť sama ale s niekým. Zoznámte ma s nejakou babou, ktorej by nerobilo problém prísť ku mne spať a pozerať do polnoci (alebo rána) filmy a komentovať to. Zoznámte ma s nejakým chalanom, ktorý by mi konečne napísal, kým budem odkúrená medzi stromčekmi u babky, že mu chýbam. Zoznámte ma s bandou chalanov medzi ktorých zapadnem lebo budem taká tá presne nie dievčenská krava (česť výnimkám, normálnym dievčenským babám, ktoré nemajú potrebu jačať, nosiť kabelku akoby mali krč v ruke atď atď).

Ja viem, žiadam veľa. Ja len že je tu toľko ľudí, ktorý sú mi podobný a ktorý ma chápu. Toľko ľudí, s ktorými by som sa mohla rozprávať, počúvať, baviť sa. A nemala by som nutkanie byť tou osobou, ktorá má chuť si vypiť lebo sa cíti sama a má pocit že ju nikto nemá rád.



Takže je tu niekto kto má záujem?
Značka: Východné Slovensko :D.
Wonnie

Kostičky, platonické lásky a Booth.

3. dubna 2012 v 22:09 | Wonnie |  denný prorok
Tento článok mal byť pôvodne o kostičkách a o tom ako zbožňujem Bootha. Mal byť plný optimizmu, ale keďže ja mám divné úchylky, písať články presne v tom intervale keď mi je zle tak som tu aby ten šťastný článok vystriedal môj výlev.


Máte povinnosť pustiť si tú pesničku, je jedna z najlepších! Teraz k veci. Kompenzujem si. Svoj život bez lásky si kompenzujem pozeraním seriálov a hľadaním dokonalých postáv. Potom si ich vyčapím na obrazovku mobilu, notbuku a všade kam sa dá a večer čo večer zaspávam s predstavou, že ma ten imaginárny človek objíma. Tentokrát to je Booth. Zbožňujem jeho tattoo na zápästí, zbožňujem jeho ruky (od ramien až po končeky prstov, hej to je moja uchylka a nesmejte sa! :D), zbožňujem tých milión variánt pre úsmev či ten kde vycerí všetky zuby alebo len zdvihne kútiky úst, zbožňujem jeho hlášky. Zbožňujem ako si hádže nejakým predmetom a všetky ksichty, ktoré robí. Zbožňujem predstavu toho aké asi je jeho objatie. A ešte zbožňujem aj to aký je ochranársky voči Brennenovej a ako sa spolu naťahujú.

Dnes mi spolužiačka povedala, že týmto si vynahrádzam to, že nikoho nemám. Áno. A je mi dobre, naozaj sa nesťažujem. K tomu všetkému povedala, že mi to môže zahmliť môj obraz a preto možno nenachádzam nikoho tu. Že sa kvôli tomu pozerám po nereálnych ľudoch. Ale to nie je pravda. Sú ľudia, ktorých by kľudne aj odtiaľ mohli vybrať do seriálov a ja by som sa nad nimi rozplývala. Stretávam ich v autobusoch, na ulici keď mi idú oproti alebo v Tescu keď si kupujem čokoládu a pivo. Stretávam ich na miestach, kde nás nikto nemôže zoznámiť. A to je na tom najhoršie.

Som v slepej uličke. Nedokážem sa pohnúť ďalej, pretože ma nemá kto zoznámiť z novými ľudmi. A mám strach. Mám strach, že nenájdem nikoho pri kom budem cítiť to ochranárske objatie. Nikoho, kto by tu pre mňa bol. Robím presne to, čo som kázala kamoške aby nerobila a teraz sa so mnou preto nerozpráva. Smutná chvíľa, prežijeme, ide sa ďalej. Len sa potrebujem niekomu vykecať a najvhodnejší (jediní) sú tí čo zablúdia občas na tento blog. Verím, snažím sa veriť, že to pekné ma čaká niekde tam, skryté. Ale občas je ten strach silnejší ako viera. Vtedy, keď si uvedomím, že on môže čakať ale nikdy nás nikto nezoznámi.


Ale neskôr možno bude aj ten vtipný článok a viac Bootha.
A viac kostičiek.
Tentokrát však radšej zmiznem.
Lebo idem kukať Hotel Paradise.
Wonnie