Srpen 2012

Dovtedy sa chodí s džbánom na PIVO pokiaľ sa nerozbije.

15. srpna 2012 v 22:01 | Wonnie |  denný prorok
Čo už so mnou narobíte, megačlánok. (a kurva nejde mi tu vložiť pesničku z youtube a stiahnut ju na mnou zvolenú veľkosť, nechcem tu veľké youtube video, FUCK!)

Home sweet home. Nehovoriac o tom, že s dovolenky sme prišli o deň skôr (lebo lekári sú skurvený stresmeni, ktorý vystresovali mojho otca tak, že sa celú dovolenku sledoval a stresoval). Bola som tým príchodom znechutená, všetkým, že to je až ťažké opísať. Sedela som na kameňoch, sledovala ostrov a mestečko, ktoré svietilo. Sedela som tam večer pred odchodom a oplakávala návrat domov, lebo som vedela, že ma tu nič nečaká. Že sa nemám na čo tešiť a že toto leto stálo za jedno veľké hovno. Pretože nič s toho čo som plánovala nevišlo. Nevišlo ani to v čo som dúfala. Nevišlo ani nič čo by ma prekvapilo, pretože sa proste nič nedialo. A práve teraz mám chuť sa opiť. Možno som debilná, ale aspoň na chvíľu vyhnať s hlavy svoju hypochondriu a nadmerné sledovanie sa a hej kľudne sa aj poľutovať. Tak ako keď som sedela na tých kameňoch a počúvala ako do nich narážajú vlny.

Keby som nebola tak závislá na mojej rodine, zbalím si tých pár sliviek čo mám a už som preč.

Najlepšie na tom, že ste tisíc kilometrov vzdialený od okolia, ktoré vám je známe, je to že tam vám nie je známy nikto. Nič nečakáte, lebo nemáte od koho. A keď ste doma čakáte, že si možno niekto spomenie, že vás možno niekto bude chcieť vidieť. Tam boli cudzí ľudia, ktorý sa usmievali (ak nepočítam tú kravu na pláži, ktorá vkuse zazerala ale ku koncu výletu mi došlo, že to asi čumela lebo sa zamilovala do môjho brata xD a mala americké aj anglické plavky a biele conversky a vyzerala ako namyslená krava aj keď nesúď človeka podľa prvého dojmu, len keby na mňa tak nečumela!).

A tak som tam sedela na tých kameňoch a uvažovala nad tým, že sa vzdávam. Už nevládzem večne vynakladať na niečo nejakú snahu, nejakú iniciatívu s mojej strany. Už mi to je jedno. Flegma.

60 zbytočných priateľov na fejsbúku. Neviem kedy skončí toto debilné obdobie ale mám debilného tušáka, že keď o ňom budem hovoriť zas sa pred niekým rozplačem. Kurník, začínam byť ako chodiaca továreň na slanú vodu. Niečo by som s tým mala robiť. Nemôžem sa aspoň nachvíľu vteliť do života Pauly Semokovej, ktorá má svojho Lukáša? Tiež mám pocit, že sa každú chvíľu zosypem a tiež by sa mi hodilo aby ma niekto pri tom hladkal po chrbte. Damned.

Ono pôvodne asi každý čakal článok o dovolenke, ale ja nemám čo povedať. Nemám svetoborné zážitky ak nepočítam to že na mňa nejaký chalani robili niečo v štýle SsSsssSSs keď som išla okolo nich. Občas tam tatiké hodil nejakú vtipnú hlášku štýlu keď čajky nízko lietajú bude búrka :D (nahradil lastovičky čajkami, no čo) a rozprával jednu story, ktorá neviem či je pravdivá: Mal som jedného kamaráta Feriho, ktorý rozprával samé bludy ale sranda bola v tom, že on im veril. A raz povedal, že má doma v pivnici delo a my všetci, že Feri netrep a on, že fakt a my zas nech netrepe a on sa nakoniec rozhodol, že keď mu neveríme tak nás vezme do pivnice. Prišli sme tam a on normálne vyhádzal všetky zemiaky s pivnice von až kým pivnica nebola prázdna a nakoniec povedal "Kurva, otec ho vyhodil." Alebo potom ďalšia podobná story s Ferim: A raz prišiel a hovorí, môj otec má na aute neprestrelné sklo a my na to, Feri netrep, také auto (oco povedal nejakú značku) nemôže mať nepriestrelné okno. Ale fakt, keď mi neveríte ja vám ukážem, zobral šuter a trepol s ním do čelného skla a to sa rozbilo. A on na to hovori "Kurva, otec ma ojebal." :D .. a vtípky skôr padali cez cestu kvôli navigácii, že jeden muž raz odbočil kvôli navigácii do jazera, že navigácia povedala odbočte vpravo a on nepozeral kam ide a puf je v jazere :D. A keď nám v Budapešti navigácia zamrzla otec hrešil, ale koniec koncov nabehla a Budapešť sme prešli za 10 minút, čo chce potlesk vážený. Zvyčajne tam blúdime hodinu a robíme si obkružnú jazdu okolo Dunaja, keď sme už neprešli cez všetky mosty, tak ani cez jeden. A inak neverili by ste aké boli cestou tam kolóny, všetkým by som zobrala vodičák. Po novom je asi rýchlejší jazdný pruh ten pravý a nie ľavý! Dementi. Ale keď bolo prázdno pálkovali sme si to 180. Skvelý pocit.

To je asi všetko. Bola to skôr taká dovolenka, kde si užívate pohodu a ten pocit, že nikto tu nemá tú moc vás nasrať (nepočítam rodičov a brata) a ste ďaleko od všetkého. Aj od toho čo vás bolí, keď sedíte doma za notbukom. Tie dni keď len celý deň váľaťe šunky na pláži, či doma v posteli a večer idete fotiť na pláž. Toť vše pre dnešok.