Tak sa idem podeliť o najlepší deň môjho života. O partičke som sa zhodou náhod dozvedela len dva dni predtým a hneď som vedela, že tam chcem ísť. To bolo jedno šťastie. A ako som už spomínala alebo respektíve ako vám už došlo, úplne som sa zaláskovala :D. Do milého, zlatého, vtipného a pekného Kemku (to je prosím peknelen začiatok a vôbec ma nezaujíma že sa vyjadrujem primitívne ako dieťa na základnej škole prvého stupňa).

(o čo sa stavíme že vedel že ho fotím preto sa na mňa tak pekne usmieval?! :D)
Samozrejme pri pódiu som stála o polhodinu skôr ako som mala a aj to bol problém sa prepchať dopredu (keď musíš tak musíš). Ale, stála som takmer pri pódiu aj keď len z boku. Zboku ale blízko, pozor na to! Nohy mi po tej polhodine (už pred začiatkom programu) začali riadne tŕpnuť, no nevadí. Ale ani Bohovi neodídem keď už som tu. Ešte som to tak neprežívala. Brala som to tak kľudne a normálne, že uvidím nejaké známe tváre a program, ktorý mám tak rada. Samozrejme keď nastúpili, chytala som neskutočné záchvaty smiechu. A verte tomu, že ich budete chytať aj vy, pretože som vám ich zvečnila na videách, ktoré sú pod článkom. A najviac ma bavil samozrejme Juraj :). Ale stále som to neprežívala až tak (až na to že som si odfotila jeho maximálne sexistickú ruku).
"A Miezgda sa ma pýta na čo mám palice. NA TOTO TY DEBIL!" Juraj vo štvorici po Slovensku.

(áno som rukofil ak to ešte neviete, ešte aj ten prsteň - obrúčka vyzerá na tej ruke super!)
Päť minút pred koncom som sa začala tlačiť von davom a stepovala som pred miestnosťou kde mali zložené veci. Pôvodný plán, získať fotku Latináka a Kemku. S pôvodného plánu som prešla na núdzový plán (ten nápor ľudí, to je ako u psychopatov!), ktorý znel neodídem pokiaľ sa neodfotím s Kemkom a pôjdem aj cez mrtvoly (tu už som to začala prežívať trošku viac). A neviem či to malé dievčatko čo sa na mňa tlačilo tlačila nejaká stokilová mama, lebo pochybujem že tá malá by mala takú silu. Ale višla som s toho ako víťaz a za odmenu som si odniesla domov fotku s Kemkom. Nepišťala som síce ako šialená, pretože to nie som, ale mala som čo robiť aby som predýchala jeho ruku na mojom ramene :D (vtedy som to začala prežívať ešte viac). Áno, ešte aj teraz sa tak natvrdlo usmievam a lietam s hlavou v oblakoch. To pišťanie mi vynahradilo večné rozprávanie o ňom a zastaviť ma je v posledných dňoch nemožné :D (lebo teraz to prežívam úplne, že meganajviac).

Tak aby ste vedeli, od toho skvelého piatku som si stiahla a pozrela všetky časti vo štvorici po Slovensku (tie čo som videla som si pozrela ešte raz :D) a úplne som zmagorela :D. No veď čo, na nekonečný zoznam platonických lások sa konečne pridal niekto zo slovenskej republiky (ak nepočítame Braňa Deáka z druhého dychu ale momentálne je oproti Jurajovi len slabá dvojka :D). Podľa mňa má ten chlap neuveriteľné dobrú povahu, priam z neho srší by som povedala. Vie byť vtipný ale aj rozumný, má rád život a očividne si ho užíva naplno a má štvoricu skvelých kamarátov. Kedykoľvek by som s ním menila (alebo aspoň chcela byť jednou z jeho blízkych kamarátok). Dospela som samozrejme k záveru, že chcem muža ako on (nič nové :D).
"Ja som závislí od svojo žalúdka. Čiže moja psychika je priamo závislá od toho aký som najedený." Robo vo štvorici po Slovensku.
A teraz môžte si ísť nabrať dnešnú dávku smiechu od videí! :)
