Říjen 2012

Partička moja najzlatšia, verná ti budem do konca života! :D

24. října 2012 v 11:52 | Wonnie |  denný prorok
Dnes Vás čaká partičkovský článok. Again :D! Išla som na partičku a sama. Čo chcelo u mňa veľmi veľa dokopávania sa k tomu aby som si vlastne najprv kúpila lístok. Bála som sa. Nerada chodím sama na miesta v ktorý je veľká pravdepodobnosť že sa stratím hlavne ked neviem kam mám ísť. A nerada chodím sama na akcie. Cítim sa tam potom ... sama. Proste, nie som práve s tých samostatných ľudí. Ale prekonala som sa. Veľakrát je potrebné nazbierať odvahu na ten prvý krok a tie ostatné už potom pôjdu tak nejak samo. Takže som tam prišla.


Na mojom mieste sedeli cudzí ľudia. Takže som dokonca bola nútená nadviazať rozhovor, ale zistila som, že mi to celkom ide a že to vôbec nebol problém. Možno to so mnou predsa len nebude také zlé. Koniec koncov sedeli oni na zlých miestach a dospeli sme k vzájomnej dohode. O desať minút neskôr na pódium vkráčal Dano Dangl. Jupí, všetci sme tlieskali a ja som konečne cítila radosť. Samozrejme nás poprosil o to aby sme sa zapájali a keď bude niekto musieť ísť dozadu tak nech ide niekto s nimi aby sa uistil, že nepočúvajú. A že si ich aspoň môžeme ochytať a v tom pustil do pozadia taký skeč že vzdych ženy. Samozrejme sa to tam hodilo a všetci vypukli smiechom. A potom nastal čas kedy prišli na pódium chalaňi. Tentokrát v zostave Luky, Robo, Kemi a prišiel aj ten blonďavý Richard Stanke, ktorého moc nemusím, jednoducho sa mi medzi nich nehodí a nepríde mi vtipný, ale oukej. Keď vyšiel na pódium Kemi, tak ma úplne superľahký pocit zalial, vá. Na toto som sa tešila. Vždy je to také nové vidieť ho naživo. Vrhla by som sa mu okolo krku a išla by som s ním aj dozadu uistiť sa že nepočúva zadanie úkohy ale nedalo sa. V tom momente ako niekto totižto išiel dozadu za ním nabehli deti. Pri prvej úlohe tri, pri druhej úlohe štyri a pri poslednej úlohe behali dozadu s Lukym takmer celé detské Košice! :D Samozrejme to chcelo výbuch smiechu, akoby niekto vypustil detskú škôlku, stálo to zato :D.


Úlohy by som povedala boli s tých slabších. Aj keď tú úvodnú úlohu trafil bravúrne, čelovka na čele s Kemim a Robom, klasika! :D A že jaké postavy im vymysleli. Robo bol Marfuša z Mrázika a Kemi bol Dr. Watson z Sherlocka Holmesa. Zázrak sa stal a Kemi sa uhádol skôr ako Robo. Robo totižto začal štýlom, že kde sa čvachcem? V Amerike? Európe? Afrike? Antarktíde? Austrália? A na to mu Kemi, že veď si na jeden kontinent zabudol! Tak sa tam doťahovali minimálne 5 minút. A Robo taký, že ja naozaj fakt neviem aký som ešte zabudol a Kemi mu na to že nó Robino, ty už keď toto nevieš tak to už je niečo zle, to je jasný dôkaz toho že si debil! :D Keď úloha skončila a Robo sa uhádol (a že to trvalo sakramentsky dlho :D) tak sa začali hádať či je Rusko v Európe alebo Ázii. Doteraz som ani ja nevedela, že Rusko je v aj tam aj tam a na to Robo zatrepal. Moskva je v Európe ešte nie? Tak Marfuša bola určite z Moskvy! :D

Potom bola ešte úloha preklad ktorej sa zhostil Luky a blonďák. Luky ešte bol zaujímavý lebo robil ksichty a tak ale blonďák nič. Najslabšia hra to bola. Nasledovala hra STOP v ktorej sa na moje šťastie najdlhšie zdržal Kemi, odkedy sa prvý dostal na striedačku ostal tam až dokonca, všetci sa pri ňom vystriedali. Toto bola tiež dobrá hra, povedala by som že druhá najlepšia. Za tým nasledovala hra nespokojný režisér, pričom nespokojného režiséra hral Kemi, tiež v pohode hra ale samozrejme najlepší bol Kemi, jednoducho jak on tam po nich ziapal a skackal okolo nich a jak sa obliekol do takého lesklého čierneho kabátu vyzeral jak džigolo :D :D. A ešte Luky bol dobrý v tej hre pričom tam bol najmenej :D. A posledná hra bola tlačovka. Nemám nejak v láske túto hru. Luky hral babku červenej čiapočky. Taká slabšia bola tá hra, ale Robo zabil keď otvoril dáždnik a povedal Kemimu že keď ty budeš hovoriť tak povedz, lebo si otvorím daždnik, už si ma tu dosť osprchoval! :D A keď Kemi hodil otázku rozmery vašej postele? A Luky, no véď také normálne nie? Deväťdesiat! A Robo na to 90/60/90 a Kemi že noo 90/60/90 sú pre vás normálne rozmery postele?!


Ako takto, nemám to natočené. Bolo to skôr také divadelné nie ako vtedy minule v tom obchodnom centre, tlačenica a hluk. Tu bolo ticho, pokoj a nikto nemal vytiahnutý foťák. Aj keď ku koncu jedna holka fotila z bleskom, tak som vytiahla foťák a urobila pár fotiek. Natočené nemám nič. Môžem len dúfať, že to niekto točil. Možno ľutujem, že to nemám natočené ale na druhej strane keby som to natáčala tak by som sa tak nebavila a okrem toho by mi bolo trápne tam hodinu a pol držať foťák v ruke :D. Predstavte si seba v divadle s foťákom :D. Celé zle. Neľutujem, bolo mi super ale chýbal tam Majo alebo Peťa. Aj v tejto trojke (nepočítam blonďáka) to bolo dobré ale tam treba dobre dosadiť aj toho štvrtého člena a keď je tam ten blondiak, nikdy to nie je megaužasne. Lukymu proste chýbal parťák Majo! :D


Robove známe botasky, Kemi zas v teniskách a aj Luky mal podobné tenisky! :D
Videla som zas Kemiho juchúúúchúúúú.
Sú také veci čo zo mňa robia šialenca a Kemi je jedna z nich no :D.
Oddnes chodím na každú Partičku čo bude v Košiciach! :D
Wonnie

Tvoj názor na drogy a alkohol.

22. října 2012 v 11:37 | Wonnie |  denný prorok
"Drogy sú, boli a aj budú súčasťou sveta. Diskotéky, ulice, školy, parky, domácnosti sú plné drog. Sú v televízii, časopisoch kde sledujeme ako zabavili na letisku heroín, či ako našli štrnásť ročné deti opité ležať na ulici. Ja som sa rozhodla to preskúmať očami človeka, ktorý drogu nikdy neokúsil, tým pádom je pre mňa veľmi ťažké opísať pocity, aké majú tí ľudia a preto som sa rozhodla hľadať na internete."


Takto som začínala sloh, ktorý som písala v druhom ročníku na biológiu a ktorý šiel na súťaž (samozrejme nič nevyhral ;D). O tom, že ľudí žijúcich na "okraji spoločnosti" netreba odsudzovať. Možno som začala tento článok takýmto vážnejším tónom a skôr o drogách. Ale prvé na čo som si spomenula bol ten sloh, ktorý som vtedy písala. Ešte taká neovplyvnená a nenaštvaná tým, že ľudia dnes pijú všade kam idú.

Že drogy sú svinstvo je všeobecne známy fakt. Robí vám to bordel v hlave a za desať rokov to z vás urobí ľudí, ktorých pri pohľade do zrkadla nespoznáte. Urobí to z vás trosku. A žiaľbohu väčšina ľudí, ktorý z drogami začnú nevedia skončiť. Nevadí mi keď si niekto raz za čas zahúli trávu, ako zástanca Boba Marleyho si myslím, že je to liek, ktorý raz za čas neuškodí. Smutným faktom je, že tráva sa dnes húli ako na bežiacom páse každým debilom, ktorý časom prejde na tvrdé drogy a nie ľudmi, ktorý len proste majú radi trávu a ten štýl. Tvrdé drogy neuznávam, aj keď nikdy nevieme čo tých ľudí k tomu viedlo. Veci sa dali riešiť aj inak ale sú ľudia, ktorím nemá kto pomôcť a ktorí iné východiska so situácie nevidia.

Málokto si ale uvedomí že alkohol je vo svojej podstate tiež droga. A dnes je na tomto spôsobe drogy závislých moc ľudí. Nielen mladých. Chlapi, ktorí chodia po večeroch na jedno pivo s ktorého je toľko piva, že sa ledva donesú domov. Viem čo robí alkohol, preto mám k nemu odpor, možno väčší ako ktokoľvek v mojom veku. Viem akú zlobu robí a viem, že keď to raz začne u 50% týchto mladých ľudí to len tak neskončí podľa mňa, 50% z nich si toto všetko vezme do budúcnosti a dobrotu to nenarobí. Ja osobne proste neznášam ľudí v liehu. Neznášam deti na ulici, ktoré si už v pätnástich chodia kupovať vína, pivá a podobné veci. Ano aj ja mam rada pivo ale v takom veku som ho pila cez leto a mala som maximálne jeden malý pohár. Sami rodičia si vedú deti k tomu aby ich postupne naučili piť. Hej daj si na svoje narodeniny šampanské. Daj si na silvestra s nami likér. A môžem pokračovať. Niečo také robia už v štrnástich rokoch. A potom v sedemnástich dostávajú fľaše šampanského od rodičov. No ja neviem ako vám, ale mne to príde choré. Príde mi choré niekam isť a mať so sebou fľašu za akýchkoľvek okolností. Príde mi choré ak rodičia deťom kupujú fľaše. Chce sa mi plakať keď ľudia povedia, že bez toho nie je sranda. Pretože to je len zvyk. Psychika. Odmietanie. Nebudem sa baviť lebo nemám chlast! Lebo robiť nejaký iný šport okrem hádzania fľaše už nie je moderné. Čo keby sme išli na chatu, na ktorej by sme si namiesto vzpierania fľaše zahrali bedminton, urobili ohnik a fajn, zoberme si k tomu ohniku fľašu ale nestrieskajme sa jak prasce predsa nie? A ani problémy to nevyrieši, to je snáď jasné. Do hodiny začnete zaručene plakať. A keď ste zrytý tak máte to šťastie, že si to zajtra nebudete pamätať. Ale chcete raz niekomu v budúcnosti povedať, že si nepamätéte mesiac/rok svojho života iba utržkovito lebo ste mali zlé obdobie a boli ste v jednom kuse naliaty? Potom sa vás ten človek opýta čo to vyriešilo, bola to menšia bolesť? Nebola.

Ja proste nemôžem a nedokážem pochopiť ľudí, ktorí svoj život podriadujú alkoholickým piatkom a žúrom, ktoré už bez toho nie sú ono. Je mi špatne s toho ako na mňa ľudia pozerajú kvôli tomu, že nezdieľam rovnaký názor ako 98% tejto populácie. Som weirdo. Ktoré si rado vypije ale nie do nepamäti iba do nálady. S ľudmi, s ktorými sa baví aj keď alkohol v krvi nemá a k srande im stačí aj pivo v ruke :D. Ešte som takých ľudí nenašla.


Toť vše, tušila som že sa to zvhrne do štýlu nenávidím-že-sa-nevedia-baviť-bez-alkoholu.
Wonnie

Tvoj súčasný vzťah, ak si nezadaná píš o tom aké to je byť single.

17. října 2012 v 21:57 | Wonnie |  denný prorok
Challengová otázka čo mi dobre sadla a preto o nej idem písať článok. Môj súčasný vzťah? Môže byť aj ten imaginárny? Či radšej idem písať o skutočnosti, ktorou je to, že sa mi vzťahy vyhýbajú zúfalo veľkým oblúkom? Aj keď otázne je, či sa nevyhýbam ja im, alebo nemám príliš vysoké nároky na ktoré by som povedala nemám ani najmenšie právo :D.


Aké je to byť single? Jednoduché jak facka. Môj život single bol úplne úžasný. Asi tak do pätnástky. Nemala som potrebu sa zaoberať chalanmi, ja sama som bola chalan. Neznášala som srdiečka a láska bola niečo na čo mám čas. Veľa času. Potom láska prišla sama, zaláskovala som sa tak, že o tom ešte doteraz niekedy rozmýšľam. Vtedy som tiež nerozoberala to či som single či nie, keďže jediné čo som mala v hlave bol Džeff. Hocičo, čo vás ohľadom neho napadne sa vyskytovalo v mojej hlave. Koho vtedy trápi či je single.

To, že som single som začala riešiť asi najskôr v sedemnástke. Mnoho ľudí si asi bude myslieť, že som opozdená ale ja som rada. Rada, že som tieto vzťahové veci riešiť nemusela. Že som nemala ranené a lepené srdce niekoľkokrát a že som sa vedela tešiť z úplne iných vecí. Lebo viete, ako sa hovorí, kto raz skúsi lásku tak chce ten pocit mať stále. A tak som odvtedy tak nárazovo mala stavy, že som chcela s niekym byť a potom som to zas nerozoberala.

Takže také to je byť single, aspoň u mňa. Raz byť optimistom a veriť tomu, že je niekde tam vonku a vy sa s ním raz stretnete a bude to niečo úplne dokonalé. Sú to chvíle keď to, že ste single nerozoberáte ale s tým proste len žijete ako s faktom ktorý je úplne nepodstatný. A potom sú tu chvíle keď po tme idete na prechádzku so psom alebo sa odniekadiaľ vraciate a zrazu si spomenie, že chcete aby s vami na tej prechádzke niekto bol. Aby s vami niekto šiel do kina, odprevadil vás domov a dal Vám pusu na dobrú noc. Alebo keď je vám ťažko, želáte si niekoho rameno o ktoré by ste sa mohli oprieť a komu by ste sa mohli schúliť do objatia a dostali by ste pusu do vlasov. Byť single je horská dráha. Momentálne sa nachádzam v tej optimistickej fáze.

A čo vystihuje úplne najviac mňa a slovo single? Závislačenie na seriáloch a filmoch a ľuďoch v nich, ktorý jednoznačne skončia ako svoji partneri. Musia, veď ja im to prajem! :D Veď vynahrádzajú to čo ja nemám a prežívam to s nimi.

Wonnie

Máte niekedy chuť spáchať samovraždu? Predomnou je asi desať ľudí, ktorých by som potreboval zabiť skôr ako seba. To znamená nie.

7. října 2012 v 21:01 | Wonnie |  denný prorok
Ani neviem o čom idem písať, len mám proste strašnú chuť písať. V telke mi dnes nič nejde a ja čumím na seriál (áno, ďalší) alebo čítam knižku pri sviečke a počúvam túto pesničku. Jesenný chill. A včera bola biela noc, ktorá bola dosť nanič. Vlastne zhrnúc celý víkend to bolo dosť na hovno. Niežeby som sa sťažovala. Som v podstate optimista, stále ma drží partička a Kemka a som schopná na nich dať 14 eur keď prídu do Košíc do Jumba. Nič ma nezaujíma, iba chcem vidieť Kemiho.


V piatok som teda bola na chate, kde boli v podstate ľudia 18 ročný aj 20 ročný a zastavuje sa mi rozum. Neviem či som sa narodila do zlej doby, či som predbežne dospela (čo je pri mne v podstate nemožné lebo som bola dlho večné dieťa a ešte aj som v podstate :D) či oni sú blbí alebo či to je takto akože v poriadku. Ja už si nemôžem pomôcť ale toto nie je pre mňa. Samozrejme, že tam potom bola zima tak sa rozhodli zakúriť. V chate. Do ktorej nikto nechodí. Do krbu. V ktorom komín sa nečistil minimálne desať rokov. Tipnite si kde skončil ten dym. Nie, určite nešiel komínom von! Zabarikádovala som sa v izbe kde sa na moju nesmierne veľkú smolu zabarikádoval aj ten najotravnejší Jerry pod slnkom. Jerry je len jeden samozrejme, ale lezie mi na nervy pretože celý večer doliezal akoby čakal, že raz sa ožerem jak prasa (čo je u mňa niečo úplne nemožné a nepredstaviteľné) a s ním niečo budem mať. Kedy konečne pochopia, že síce ich mám všetkých rada ale v živote nikdy s nikým s nich nikdy nebudem nič mať lebo sú to nevyspelé neambiciózne dedinské indivíduá. Niežeby som mala niečo proti dedinčanom, ale proste jednoducho ja sa s ich pohľadom na vec pri niektorých situáciách nedokážem zmieriť. A ešte keď som si dovolila na svojej zabarikádovanej izbe otvárať balkón tak do mňa pičovali lebo samozrejme alkohol v krvi. No toto sú mi vzťahy, že keď sa ožerem tak na niekoho budem hrešiť. Ty kurvaaaa, ale inak ja ťa mám rád. To akože fakt?! A potom som vybuchla, že sa správajú jak zvery a že nech sa láskavo spamätajú lebo majú dvadsať ale sa správajú jak keby mali pätnásť, trieskali nimi hormóny a sú jak opice (a že fakt som kruto kričala :D)! A tak mi všetci do jedného riadne lezú na nervy. Zas si budú myslieť, že žijem vo svojej bubline lebo neuznávam ich alkohol a keď si dám trochu vína začnú mi roozprávať, že kde by som ja do seba pred rokom dvoma liala alkohol. Pred rokom dvoma som mala 17 a nemala som akútnu potrebu sa ožierať v tomto veku jak niektoré čupky, ktoré v tom veku nevidia na oči a viac nocí preryhali ako prespali. Teraz si občas vypijem, to čo mi chutí a nie tie ich žbrndy. Tak že o sebe viem. A oni sú s toho hneď na prášky a vadí mi to lebo o mne začnú hovoriť jak o alkoholičke. Ráno som sa zabudila, čiže som ten posraný dym v pľúcach prežila.

Nevidím problém zabaviť sa bez toho. To že si vypijem je výsledok toho, že mám okolo seba ľudí, ktorý sa bez alkoholu baviť nevedia. A moja tvrdohlavosť je vďakabohu výsledkom toho, že som sa pri nich vďakabohu stále nestala alkoholikom a viem povedať nechcem viackrát ako povedať hej dám si.

A včera na bielej noci? Bolo mi trošku špatne ale nechcela som si to nechať ujsť. Môj syn meškal dvadsať minút lebo sa mu pretiahla omša, čiže som nestihla vidieť nič keďže som chcela stihnúť posledný autobus. A momentálne som šťastná že mám Partičku. Som vďačná svojej povahe, že ma dokážu držať pri živote veci a ľudia, ktorých v niektorých prípadoch nikdy neuvidím (Daughtry) alebo ľudia, ktorých nikdy nebudem mať (Kemi) aj keď tomu verím alebo že naozaj verím tomu, že niekde existuje Paula Semoková so svojim životom. Hej, možno som súca na psychiatriu ale je mi to jedno. A momentálne sa hrám na Gabrielu a predstavujem si svojho budúceho muža, lebo on tam niekde je. Nejaký, ktorý sa mi hneď zapáči. Predstavujem si s ním všelijaké situácie. Že bude nejaký podobný Kemiho povahe a bude pri mne večný optimista (jasné, že bude mať právo aj na svoje zlé dni keď budem ja pre neho ten optimista :D). Bude vedieť aspoň zhruba čo chce od života a nebude mať za potrebu tak úžasne moderne alkoholicky si užívať svoj život. Na ďalší rok ma vezme na Bielu noc kde si kľudne užijeme kultúrne Košice a pôjdeme hore na Alžbetinu vežu. Kedykoľvek tu bude pre mňa. Ja viem, že tu niekde je. Tomuto verím a toto ma drží pri živote. A je mi dobre.

A kašlem všetkým alkoholikom, ktorý mi lezú na nervy. A nech si robia čo chcú, kým sa oni budú ožierať jak pubertálne vyrástky ja budem sedieť doma a vychutnávať si s niekým dobré víno. Lebo ako Kemi hovorí, z vínka sa dá len tak milo nadrbkať :D. Asi veľa ľudí na tento článok nebude zvedavých a ešte k tomu má jeden kilometer a tri metre ale proste som ho napísala. A teraz možem s kľudným svedomím, hm asi sa ísť najesť lebo som nejak vyhladla :D.

And thats who I am.

1. října 2012 v 13:13 | Wonnie |  miznúca miestnosť

Baj d vej, ten vymyslený charakter do ktorého som zamilovaná nie je jeden ale je ich celkom pekná kopa xD.
Wonnie