Prosinec 2012

A na novej rok, pustil sem se do lehkejch drog. Proč mám slavit, že sme zas o jeden rok chudší?!

31. prosince 2012 v 23:20 | Wonnie |  denný prorok
Tridsiateho prvého dvanásty zväčša ľudia zvyknú zhrnúť svoj rok. Rok 2012 neviem ohodnotiť ani pozitívne ani negatívne. Tento rok proste len išiel. Proste len bol. Do nového roku si predsavzatia nedávam, pretože stroskotajú. Okrem toho tu je môj slávny to do list, v ktorom je toľko tých bodov (101), že predsavzatia by sa len opakovali. Jediný dôležitý cieľ, ktorý tento rok musím dosiahnuť je, aby ma prijali na vysokú. Nič iné ma skutočne nezaujíma a nič momentálne nechcem viac ako to (ak zabudneme na fakt, že by bodol konečne nejaký vzťah :D ale to vooobec nie je podstatný fakt).


Čo bolo to dobré? Najlepšia vec tohto roku, na ktorú si dokážem spomenúť bola maturita. Ktorú som úspešne absolvovala a šokovala tým aj samú seba vzhľadom k tomu, že ako večný salámista som zmaturovala na dvojky a jednu jednotku :D. Nič iné prevratné dobré ma nenapadá. Aj keď by sa dalo povedať, že to dobré mi do života prinieslo aj po dvoch rokoch stretnutie s Kučeravým. Pretože si to neviem už v podstate predstaviť, bez našich rozhovorov. Stal sa pernamentnou súčasťou môjho života, po tých pár stretnutiach. K nemu sa ešte dnes aj vrátime.

A to zlé? Ako prvé ma napadnú prvé dni tohto roka, kedy som sa zmierovala so svojim starnutím a maturitou. Potom ma napadne mesiac v takých ťažkých stavoch. Zabudnuté narodeniny, neoslávenie maturity, samota. Ťahalo sa to. Dlho. Pár dni dobre a potom zas v tom. Presraté leto. Nechuť vrátenia sa z dovolenky. Nástup septembra a sedenie doma v závese s úradmi. Totálny nezvyk. Celé zle.

A ako som spomenula, toto nebude taký silvestrovský článok ale samozrejme zmeska všetkého čo mám na srdci, tak to vám teda oznamujem, že som zas bola vonku s Kučeravým, pričom sa k nám prikmotrila aj moja štvorročná neter a keďže na moju sestru sa nedá spoľahnúť prišla oveľa neskôr ako mala a tak bol Kučeravý chtiac nechtiac zatiahnutý do mojej šibnutej famílie (výhoda bola, že mohol požierať koláčky mojej mamky, ktoré mu veeeľmi chutili :D). Mám rada chvíle s ním. Jasné, že sa s ním neprestanem stretávať. Radšej budem riskovať to, že sa do toho všetkého zamotám pričom on si bude myslieť to čo mi aj povedal "vidíš, to sa mi na tebe páči, že myslíš aj na druhých". To povedal, keď som povedala, že keby si podviedol frajerku, tak ho za ňu nakopem (to bola hypotetická debata, pretože on by to v živote nikdy neurobil). Ale mne to tak nejak celé nevadí (salámistické ja, vitaj doma!), ja s ním len proste tak strašne rada trávim čas. A možno aj on so mnou, pretože mi povedal, že ak budem na silvestra v Kavečanoch, mám zavolať. A keby niečo, tak mám u neho zaistený nocľah. A potom som si už len predstavovala ako má asi zariadenú izbu (akože kľudne sa na mne posmejte! :D). A vediac, že silvester nevíde som rozmýšľala kedy budem mať takúto šancu (stále rozmýšľam) :D.

A tak teraz, v tento všedný deň, ktorý som presedela doma a poctivo odsledovala partičku, pri ktorej som mala záchvaty smiechu (juch!), pozrela si seriály, ktoré sa mi tu nazbierali a presedela to na skype, zakončím rachetlami. Vypustím rachetle, ktoré budú najlepšie na sídlisku. Ešte aj hmla sa ma zľakla tak sa vyparila, lebo vie, že by zle dopadla. Nechcela na seba privolať môj hnev. A potom prídem domov na Huberta. Nalej, rozlej, štrngi a vypi. Za ostatných :D. Ostatný dajú vodu, šokujú pečeň (obzvlášť tatikého prípad, ale aj tak mu dnes nie je veľmi dobre a mama je chorá).

Tak len to už, že všetko to najlepšie Vám prajem do nového roka. Hlavne to zdravíčko. A aby bol lepší ako tento. Veľa úspechov. Kariérnych, či osobných. Neublížte si pri delobuchoch, nevypálte dieru do podlahy prskavkami (ako ja) a nevypite veľa šampanského sami ;D, lebo viete, že jak na nový rok tak po celý rok a aby to pečeň prežila.. (a vysmievam sa, ako všetci píšu na fb, že priateľom aj nepriateľom šťastný nový rok, lebo nepriateľom len ten najhorší, žeby im rachetle odstrelili ruky!)


Čauko kakauko.
Čauko šampáňo.
Wonnie

So dis is kristms.

24. prosince 2012 v 15:53 | Wonnie |  denný prorok
Vianocé, Vianocé ako vlani tak aj dnes aj nabudúce, ty možno dnes a ja možno zajtra chytím infarkt, šťastné a veselé! A tak tu je opäť čas Vianočný a ako je mojim zvykom tak som tu a píšem Vianočný článok. Samozrejme sme všetci radi, že sme sa ich dožili v šťastí aj v zdraví a že koniec sveta sa nekonal a my môžme čakať na zabalené darčeky pod stromčekom.

Prajem Vám aby ste nepodpálili stromček a nezadrhla vám kosť s nejakej ryby nech je to akákoľvek (baj d vej r.i.p. všetkym kaprom alebo aj pstruhom, šťukám a čomukoľvek). Nezadaným prajem aby mali Vianoce na budúci rok už s kým stráviť a aby neboli sami ani pri stromčeku a ani v posteli ;D (to sa spieva v jednej kofoláckej kolede). Aby ste prežili tieto sviatky strávené pred televízorom pri ktorom do seba budete pchať jeden koláč za druhým. Ja som videla už asi stokrát reklamu na divočinu "A TEBA MAM UŽ TIEŽ DOSŤ. ODCHOD!"

A keď vydržíte nežr...nepapať tak Vám prajem aby ste videli zlaté prasiatko aj s celou jeho rodinou. Potom to zlaté prasiatko s veľkými zahnutými zubmi dohora odomňa pozdravte :D. A keby ste sa aj náhodou prežrali nevadí, novoročné časopisy pomôžu. A keď ste sa neprežrali tak na Vianočnej večeri určite dotiahnete denný deficit nejedenia.


Takže veľa darčekov (rockin' around the tree), požehnane toho jedla (kľudne aj puknite, veď každému čo jeho je :D), čo najmenej označení na vianočných fotkách na fejsbúku ale uplne najdôležitejšie zo všetkého je aby ste mali všetci veľa pohody, radosti a lásky v domácnosti. Nech je všetko podľa Vašich predstáv nech už sú akékoľvek.


A ako už je mojim zvykom, tak takto vyššie animka.
Lebo NAJKRAJŠIE VIANOCE sú na ROKFORTE.
Wonnie ;D

A spac!

16. prosince 2012 v 1:16 | Wonnie |  denný prorok
Viete, ja vlastne ani neviem prečo píšem tento článok. S veľkou pravdepodobnosťou preto, lebo je noc. A ja som na noc náchylná, viete jak to s mojimi citmi a rúškom tajomna. Sedím si v prítmi, zabáram sa do svetra a rozmýšľam. Asi dobehujem dnešný deň a večer. Dnes som totižto nepremýšľala iba bola a to predsa treba dohnať.


Bola som s Lukášom (bude tu zmieňovaný ako Kučeravý ale musela som aj jeho originál meno sem napísať :D). Osoba s ktorou sa poznám zhruba dva roky a v toto leto sme sa prvykrat stretli, dovtedy sme si len písali na nete. Ak samozrejme nepočítam to, že sme sa videli prvýkrát na jednej oslave v Kavečanoch ale moc sme sa nebavili. Ale tam sme sa vlastne spoznali a po tom mi vlastne poslal žiadosť. A tak nejak vďaka Daughtrymu sme si začali písať. Ale nie tak že ste online ale také tie dlhé správy. Písali sme si veľa vecí, takmer všetko. Sranda je v tom, že ked som ho vtedy prvykrat videla (na tej oslave) vyzeral ako Džeff, presne. Kučerave vlasy, tmavší typ. Keď mi poslal žiadosť o priateľstvo jasala som. Lubi Daughtryho a hra na gitare, brutálka moj typ, ešte som si aj spísala zoznam toho, že je ako ideálny chalaň (na tom predošlom blogu, ktorý som vtedy mala som to presne o ňom písala). A ako sme si písali dal sa dokopy s jednou holkou a ja som bola happy aj za neho. Lebo veď ja som ho nechcela, iba vyzeral ako ideálny chalaň (respektíve vyzeral ako Džeff) ale to bolo všetko a mne to bolo fakt jedno. Proste bol dobrý kamarát s ktorým si vymieňate písmenká a ste radi, že ho máte. A máte taký dobrý pocit. Mala som ho rada ako super človeka. Držala som ho keď Ona začala vymýšľať prvýkrát. Držala som ho teraz keď sa rozišli. Ako mi sám povedal, ja ako jedna z mála ľudí (som top a má mi vyrobiť papierovú medajlu :D). A možno ho ešte budem držať, pretože ... no pretože ona ho nemiluje. A on tvrdí, že len o tom nevie. Je ťažké povedať že nemá pravdu keď on je ten čo ju pozná a ja tá čo nie, ale ak niekto také niečo urobil raz tak sa čudujem že on dokázal potlačiť tie pochybnosti. Zamilovaný :D. Ale je to zlaté, lebo veľa takých chalanov nie je.

Dnes to bolo len tretí krát čo sme boli vonku. A večer mal ísť von s kamošmi a stiahol ma. Nechcela som lebo pršalo, ale na druhej strane mu za to veľmi vďačím. Presvedčil ma. Mala som voľno, chcela som vidieť trhy a nechcela som sobotu sedieť doma. A lepší večer som už dávno nezažila. Naozaj. Taký ten bezalkoholový keď si ľudia nehľadajú príležitosti k tomu aby pili. Keď sa proste na zábavu netreba ožrať. Keď sme len chodili po trhoch, zaliezali do bagetérky a cukrárne a pili najlepší punč a najhnusnejšiu medovinu (BLEH! ešte teraz mi je špatne ked si spomeniem na tu chuť ani som to nedopila :D). Mrzli nám nohy, smiali sa na blbostiach a ja som sa tvárila, že kam som sa to dostala. A tak niekde medzi tou cukrárňou a bagetérkou mi napadlo, že možno niekde tam vo mne niečo sa deje (to jeho potototo objatie do šľaka). Ale ja musím ísť spať a musím to zadupať, pochovať a nedovoliť tomu prerásť. Lebo má Ju. A ja mu to prajem. A viem, že si zaslúži byť šťastný. A tak no :).

Ja som vedela do čoho idem, teraz mi už je škoda trieskať si hlavu o stenu. Popravde momentálne necítim nič. Iba niečo. Iba keď stojí tri kroky odo mňa. Vtedy rozmýšľam, že by ma mohol objať. Možno mi už len drbe, lebo ma nikto sto rokov tak riadne neobjal :D. A možno to je všetko tým blbým menom (a mojou závislosťou na tom mene :D). Ale veď ešte sa nič nedeje, to mam len taku večernu divnu naladu. Pôjdem sa s toho vyspať a prejde to. Už teraz mi je lepšie. Lebo nestojí dva kroky odo mňa, takto sa lepšie uvažuje :D. Mala som hneď isť spať keď som prišla domov!


EDIT: Nevyspala som sa s toho :D. Kto mi príde dať štyri facky a jednu cez papuľu nech sa okamžite spametám?! Keď nemyslím som ó ká. Keď si spomeniem ako sme včera sedeli všetci v cukrárni (že sedel vedľa mňa) už zas rozmýšľam nad tým, že to bola výnimka (to ako boli všetci naraz spolu vonku). Dobré veci v mojom živote nikdy netrvajú dlho. V tomto som pesimista. Jop. Toľkokrát sa mi takéto veci pokašľali, že už radšej nechcem ani dúfať. Lenže dúfam. A potom to je horšie. Podľa mňa som ako Nick. Ničím veci. Nejakým spôsobom. Tak, že sa viackrát neopakujú. Na mňa si ľudia musia zvyknúť no. To je (asi) veľmi zložitý proces :D.


Ešte mi povedzte ktorý zaláskovaný človek má triezvy pohľad na svet.
Nikto. No veď toto.
Baj d vej, konečne som si zas dokúpila denník, možem to tam všetko napísať :D.
Wonnie

Lanovka tade nejde? Možno ide ale nejde :D.

10. prosince 2012 v 19:06 | Wonnie |  denný prorok
Aloha from hell zbytkovým čitateľom tohto blogu. Je načase napísať jeden nový článok. A ono by sa aj patrilo lebo moj blog práve oslavuje svoj rok. V podstate. A začal december, už je takmer v polovici a tu kde nič tam nič. Robota je svinstvo, ale o tom potom.

 
Ten blog má vlastne takú tú svoju vlastnú históriu. Pôvodne vznikol v apríli roku 2011. Potom prišla zmena, tie moje nutkania meniť veci. A tak som v decemberi roku 2011 celý blog vymazala, všetky články a začala odznova. Neviem čím to bolo, to obdobie mi dalo veľa ale v tom čase keď som to mazala mi moje myšlienky išli na nervy a nechcela som tu mať tie články. A tak tvrdím, že môj blog začal žiť svoj život až v decembri. Môj snežný mesiac. Vianoce. Rokfortská stredná škola čarodejnícka a Harry Potter. Toto bude už druhýkrát čo o tom hovorím (pretože je to aj v niektorom s prvých článkov), ale Pottera spomínam, pretože s ním má niečo spoločné aj názov blogu. Je to v podstate názov zaklínadla. Ale všetci už viete aký maniak vedie tento blog, takže by to pre vás nemalo byť nič nové :D. A tak som tu aj o rok neskôr a píšem svoj článok. O tom, že môj blog má rok. Prvý takýto článok. Pretože jediný blog ku ktorému som mala vybudovaný taký cit bol infinityy ale tam som ho po desiatich mesiacoch musela zrušiť, pretože keď vám o ňom vedia známy je to svinstvo. Odtvedy som sa sťahovala. Kvôli známym. Spolužiakom. Teraz sa nemám pred kým skrývať, nenavštevujem školu a nevidím každý deň ľudí, ktorí vedia že mám pre blog slabosť. S tých nových ľudí nikto netuší že vediem blog. Koho by to predsa len tak napadlo. A tak mám svoje súkromie. A aj keď o ňom možno vie jedna osoba, som radšej ked to neviem a nemám potvrdené. A tak som tu, po infinityy, pursuitofhappines a ktovie aké názvy moje blogy mali. So..

Hepy bŕzdej moj malý súkromný svet.


Teraz k takej inej veci. V sobotu som bola vonku a kamarát mi povedal, že som pesimista. Možno ma ľudia na blogu takto vnímajú. Je pravda, že sem veľakrát utiekam práve s tými horšími myšlienkami, ktoré ľudom nehovorím. Ale ľudia v mojom okolí by ma tak nemali brať, im sa predsa nikdy nesťažujem. Teda aj keď v poslednom čase v istom stave vykecávam. Pri slzách. Človek si dá tri poldeci raz za jedno storočie a hneď musí všetko hovoriť. Celé zle. Sú veci, ktoré ma trápia. Veci, ktoré iný ľudia nemusia riešiť lebo to za nich riešia rodičia, pretože ešte na nich nemajú dopad a tak podobne. Nevravím, že nemajú svoje problémy má ich každý. A možno to bude znieť sebecky ale áno moje sú väčšie ako tie ich. Nikto sa nemusí zmieriť so smrteľne chorým otcom, nemusí riešiť exekútora na krku za problémy druhých a bohaté svine, ktoré vám odriekajú vlastné peniaze. Nemusia žiť z biedneho dvesto eurového dôchodku. A aha taký menší problém, ktorý ma zvykne ťažiť len občas, ked im je na prd niekomu zavolajú poď von lebo býva niekde šesť krokov od nich ale ja narozdiel od nich na tomto sídlisku nemám nikoho, kto by bol do piatich minút pri mne keby som to potrebovala. Ale robí to zo mňa pesimistu? Mnoho s tých vecí je proste realistických, nie pesimistických. Ja sa považujem skôr za optimistu, niekedy takéto salámistu veď to poznáte, že mne je všetko jedno aj to či bude za tri minúty koniec sveta. Keď som s kamošmi tak to neriešim, usmievam sa a svoju realistickú stránku si preživam sama doma po večeroch. Sú obdobia ked ju prežívam každý večer a obdobia ked vôbec. Tak to proste je. Ale ja nie som pesimista, hell no! :D Sú len dni, kedy cez tú neviditeľnú stenu preskočia všetky veci naraz a ja ich nestíham zatlačiť naspäť za tú stenu skôr než vybuchnú. Inokedy sa mi to darí.

Zas ten dlhý článok, prepáčte mi. A do toho všetkého robota. Riešenie praxe, rušenie prevádzky, nikto nič nevie ale všetci vedia všetko takže neviem načo riešim prax, odrobený december, nutná potreba peňazí na vlastné prežitie a hovno so sviatkov. No čo vám poviem. Plánovala som si december presedený doma za stolom pri svetle sviečky, knižke Harryho Pottera, kakau a na Pottermore. Kakao som nemala ani nepametám. Ale viete čo, nesťažujem sa. Nebyť roboty, príliš by som premýšľala. Som vcelku rada, že ju mám len viete ako to, viac voľna by bodlo :D. Na Pottermore. Ale nejak bolo, nejak bude. Hlavne nech sa dostanem na výšku a nech si mamka nájde dobrú robotu aby oco už nemusel robiť. A na Silvestra vám asi napíšem článok z roboty :D.


Toť vše.
Žite a budťe radi, že chodíte do školy :D.
A čítajte horoskopy na rok 2013.
Sa nasmejete :D.
Čau párky (s horčicou).
Wonnie